везучий
везу́чий
прил. разг.
afortunado; suertero, suertudo (Лат. Ам.)
он очень везучий — tiene potra, es potrudo
Источник:
Большой русско-испанский словарь
на Gufo.me
везу́чий
прил. разг.
afortunado; suertero, suertudo (Лат. Ам.)
он очень везучий — tiene potra, es potrudo